Do fotogalérie bol pridaný nový album Prvé pocovidové letné olympijské hry.
Minulý rok nás nepripravených napadol vírus a zobral nám ho. Zobral nám každodennosť i výnimočné chvíle. Zavreté, zrušené, zakázané – to boli prívlastky, ktoré stáli pred každým slovom, ktoré v sebe ukrývalo radosť, potešenie, zábavu. Rušili sa návštevy starých rodičov, kín, koncertov, ihrísk i veľkých športových podujatí. Bez výnimky. Život sa premiestnil do online priestoru a do našich mikrosvetov. Po návrate do škôl sme spočiatku len s nostalgiou spomínali na kolobeh školského roka. Vypadli z neho tradičné akcie a stretnutia, pri ktorých cítime spolupatričnosť, priateľstvo a pozitívne emócie. Tieto udalosti nás stmeľujú a zanechávajú v nás krásne spomienky. Keďže sa v júni náš okres vyfarbil do bezpečných farieb, rozhodli sme sa usporiadať jednu z tradičných koncoročných aktivít Štúrky. Deň po letnom slnovrate sme v našej škole vztýčili olympijskú vlajku a zahájili sme letné olympijské hry. Slnko bolo milosrdné a počas ich trvania sa držalo za oblakmi, svieži vietor nám dodával energiu, aby sme zvládli všetky pripravené športové disciplíny. Všetko sa začalo hymnami, príhovormi, vítaním našich ambasádoriek, vytrvalostných bežkýň, Svetlany Raffayovej a Romany Komárňanskej, sľubmi mladých olympionikov, olympioničiek i rozhodcov. Nasledoval beh na 500 metrov. V dvojminútových intervaloch nastúpilo na štart 11 tried prvého stupňa a 10 tried druhého stupňa. Už na začiatku bol každý víťaz a v cieli dostal medailu. Hry sa premiestnili do areálu školy a blízkeho okolia. Deti súťažili dokopy v 13 disciplínach, ktoré pre ne starostlivo vymysleli a pripravili ich pedagógovia. Mali zaujímavé názvy, napr. pohyblivé fľaše, bláznivé ponožky, fúrik, farebné vrchnáky, papierové granáty a iné. Starší žiaci hrali zase golf s diskami alebo živý stolný futbal. Každá olympiáda využíva pomoc dobrovoľníkov. Našimi dobrovoľníkmi boli rodičia, ktorí v tento deň odložili svoje pracovné povinnosti a pridali sa k nám. Patrí im za to veľká vďaka. Usmerňovali, vysvetľovali, dezinfikovali predmety a ruky, hľadali stratené lopty za bránou a celý čas sa usmievali. Bolo nám spolu dobre. Vyslali sme do sveta kopec dobrej energie a nádej, že sa dá žiť aj radovať v tomto novom zmenenom svete. Posielame štafetu ďalej do Tokia. Veríme, že olympijský duch prekoná všetky prekážky a dovolí športovcom zažiť to, čo zažíva každý, kto túži nosiť na krku zlatú olympijskú medailu.